Vyhľadať
Close this search box.

3D tlač umeleckých diel na tlačiarni MakerBot Replicator Z18

To, že MCAE Systems fandí študentom a dlhodobo spolupracuje s mnohými univerzitami a školami, nie je žiadnou novinkou. Radi podporujeme záujem študentov o 3D technológie a podieľame sa na najrôznejších študentských projektoch. Všestrannú spoluprácu prehlbujeme najmä s VUT v Brne, ktorá je našou takmer „domovskou“ univerzitou.

Možno však mnohých prekvapí, že aj tunajšia Fakulta výtvarných umení je úzko prepojená s našimi technológiami. A to predovšetkým s 3D tlačiarňou MakerBot, ktorú hojne využívajú študenti pedagóga Tomáša Medka, s ktorým nás spája už niekoľko spoločných umeleckých diel. Tomáš Medek sa v posledných rokoch intenzívne zaoberá digitálnym sochárstvom a novými 3D technológiami, ktoré mu umožňujú vytvárať tie najzložitejšie štrukturálne objekty, ktoré sú bez technológie 3D tlače takmer nerealizovateľné.

Prepojenie digitálneho a klasického sochárstva

Ateliér figurálneho sochárstva na FaVU VUT v Brne je zameraný na prepojenie najnovších 3D technológií s technológiami tradičnými, preto všetci študenti prechádzajú aj výukovým kurzom 3D modelovania a zoznámením s procesom
3D skenovanie a 3D tlače.

Vďaka MCAE Systems majú študenti možnosť využívať stolnú 3D tlačiareň MakerBot Replicator Z18, najväčšiu tlačiareň z portfólia MakerBot, ktorá umožňuje vytvárať extra veľké a mimoriadne vysoké modely či najrôznejšie diely. Z18 má vyhrievanú stavebnú komoru navrhnutú pre tlač veľkých modelov s minimálnymi deformáciami. Tlačová hlava Smart Extruder zaručuje efektívnejší a spoľahlivejší tlačový proces od začiatku až do konca. Vďaka rozlíšeniu vrstvy až 100 mikrónov sú vrstvy tenké ako papier a nevyžadujú žiadne dokončovacie práce ani následné úpravy.

Aj pre tieto vlastnosti sa študent Tomáš Zelený rozhodol tlačiareň MakerBot Z18 využiť na realizáciu záverečnej bakalárskej práce. Pri vzniku diela sa inšpiroval svojou predchádzajúcou tvorbou venovanú modelovaniu štruktúr v 3D programoch, organickou architektúrou, ktorá simuluje prírodné tvary, aj predstaviteľmi tzv. biomorfnej architektúry.

Zásadným prvkom Tomášovho diela s názvom Tactus je spojenie medzi stromami a architektúrou. Vytvoril čisto estetický objekt/stĺp z organických štruktúr vo veľkom meradle 204 × 120 × 120 cm, ktorý súčasne slúži aj ako model pre prípadnú realizáciu v architektúre. V prípade realizácie by však využil iný materiál, napr. betón s vnútornou oceľovou konštrukciou. Objekt by tak mohol slúžiť ako nosný prvok.

Tactus znamená dotyk

Tactus sa tak dotýka neviditeľného stĺpu, ktorého objíma a je mu podporou. Tomáš si pri svojich predchádzajúcich prácach v 3D programoch všimol zaujímavú estetiku podpôr, ktoré sú automaticky generované programom. Ich funkcia je čisto účelová, slúži ako lešenie, bez ktorého by niektoré objekty nemohli vzniknúť, a po dokončení sú odstránené a vyhodené ako spotrebný materiál. Začal teda s podporami pracovať ako s objektom a stali sa pre neho hlavným motívom.

Medzi rôznymi druhmi podpôr Tomáša najviac zaujali tzv. stromové podpory, ktoré svojou estetikou pripomínajú prepletené vetvy stromov. Súvislosť medzi podporami a stromami však podľa neho nie je len estetická, najväčšiu podobnosť vidí v postupnom raste. Jeho spôsob je však rozdielny. Zatiaľ čo strom si klestí cestu smerom nahor k slnku, aby svojou korunou obsiahol čo najväčšiu plochu, podpory generované počítačom vznikajú zhora nadol a snažia sa obsiahnuť celý previs objektu, z ktorého zrastajú do jednej podpory.

Objekt Tactus vznikol generovaním stromových podpôr okolo Tomášom vymodelovaného jednoduchého stĺpu. Okolo prvej/základnej pomoci nechal rásť ďalšiu a ďalšiu podporu (tá bola pri tlači samonosná, nepotrebovala ďalšiu pomoc a nevznikal tak žiadny odpad), kým nebol s výslednou vizuálnou stránkou spokojný.

Materiál PLA - najuniverzálnejší materiál pre FDM technológiu 3D tlače. Pružný, tvrdý, odolný.

Na zhotovenie diela si Tomáš vybral materiál PLA, a to ako pre jeho trvanlivosť, tak pre veľký výber farieb. Zvolil oranžovú, ktorá je pre neho akýmsi prepojením k tehlovej architektúre. Ďalšiu paralelu vníma v živej organičnosti štruktúry, rovnako ako ju vidí v ľudskom tele, v jeho pohybe a koži.