Kybersochár z MCAE vytvoril novú líšku Bystroušku
Do hukvaldskej odbory na Frýdecko-Místecku sa vrátila líška Bystrúška. Socha bola v máji minulého roka ukradnutá zo svojho miesta na jednom z bludných kameňov doposiaľ neznámym zlodejom. Pre vytvorenie novej sochy líšky Bystrúšky vybrali zástupcovia Ostravsko-opavskej diecézy sochára Adama Krhánka, nášho kolegu z MCAE Systems. Slávnostné odhalenie novo inštalovanej sochy prebehlo v piatok 8. apríla 2016.
Zhotovenie novej sochy líšky Bystrúšky sa ujal zamestnanec MCAE Systems – sochár Adam Krhánek. Na svoju prácu použil špičkové 3D technológie, ktoré mal v MCAE k dispozícii. Počas 4 mesiacov tak vymodeloval a vytvoril vernú kópiu Líšky, ktorá poslúžila na finálne odliatie z bronzu. „Na prípravu modelu v počítači som mal k dispozícii tridsať snímok z rôznych pohľadov. Priamo v hukvaldskej obore sme si naskenovali kameň, na ktorom líška stála. V počítači potom z týchto podkladov vznikol 3D model ,“ popisuje prípravu na počítačovú sochárinu Adam Krhánek.
Pôvodnú bronzovú líšku, ktorá stála v obore od roku 1962, navrhol sochár Karel Vávra. Líška mala vyleštený chvostík, ktorého sa mal človek dotknúť a pri tom si niečo priať. Prianie sa mu malo splniť do roka a do dňa. „Každá bronzová socha je niekde osahaná, takže som ju dotiahol do pôvodného stavu, než ju niekto ukradol, čiže vrátane nalešteného chvostíka, paciek i ňufáku„, pokračuje Adam Krhánek.
Kombinácia 3D technológií a klasického sochárstva
Replika sochy líšky Bystrúšky vznikla použitím hneď niekoľkých 3D technológií, ktoré MCAE Systems ponúka. Najprv bol optickým 3D skenerom ATOS Compact Scan naskenovaný bludný kameň, aby výsledná socha presne „sadla“ na požadované miesto. Skener ATOS Compact Scan nebol vybraný náhodou – je vhodný na skenovanie poškodených tvarov či celých zostáv nástrojov i foriem, a je používaný najmä v oblastiach CAD, CAM a FEM, kde je vyžadované meranie reálnych objektov a ich následné porovnanie s teoretickým modelom. Naskenovaním kameňa boli dáta prevedené do počítačovej podoby a slúžili ako základ pre usadenie modelu Bystroušky. „Tá líška je modelovaná priamo na ten kameň. Toho kameňa sme pre istotu sňali viac, takže tam presne sadne ,“ upresnil Adam Krhánek.
3D model kameňa poslúžil A. Krhánkovi na dva účely. V počítači najprv na virtuálnom kameni vymodeloval virtuálny model Líšky (z fotografií), vytvorený do fázy „zrútenia hmoty do seba o 1 centimeter“. Potom boli oba modely (kameň aj Líška) v mierke 1:1 fyzicky „vytlačené“ technológiou 3D tlače. Celá tlač prebehla v MCAE Systems na zostave niekoľkých 3D tlačiarní MakerBot 5. generácie . Tlač, rozdelená na zhruba tridsať dielov, ktoré potom boli skompletizované lepením, trvala cca 30 hodín. „Hlavným dôvodom zvolenia Inovačného centra pre 3D tlač bol výrazný rozdiel v nákladoch. Model Líšky pre tlačiarne Makerbot nepredstavoval žiadny problém. Zostavenie, vzhľadom na nízku náročnosť na pevnosť, prebiehalo veľmi rýchlo. Jednotlivé diely z 3D tlače na seba pekne priliehali, takže spájanie sekundovým lepidlom netrvalo dlhšie ako dve hodiny „, vysvetľuje Adam Krhánek.
Samotný model líšky Bystrúšky, zložený z jedenástich dielov, poslúžil ako podklad (kopyto) na finalizáciu tvaru v plastelíne. Povrch novej sochy sa totiž musel čo najviac priblížiť pôvodnému originálu. Jedna z možných ciest by bola vytlačenie modelu, jeho tmelenie a zbrúsenie, aby sa dosiahol správny, ručne modelovaný povrch. Kolega Adam Krhánek však zvolil inú metódu, kedy prišla na rad klasickejšia forma sochárstva – modelovanie do plastelíny. Onen chýbajúci centimeter plášťa „nahodil“ a vypracoval počas jedného mesiaca a po následnej presnejšej modelácii bolo hotové. Z konečného modelu sa urobil sadrový odliatok av zlievárni sa potom Líška dočkala svojej bronzovej podoby.
Nová líška Bystrúška by snáď už mala v hukvaldskej obore vydržať. Miesto, kam sa vrátila, je totiž lepšie zabezpečené, aby sa minuloročná májová krádež neopakovala.